Federalizmus
- White House, Washington DC, USA (photo) (Photo: www.rosenblumtv.com/?p=2795)
Väčšina eurofederalistov by rada videla Európsky parlament ako Snemovňu reprezentantov USA, kde sú ľudia každého štátu reprezentovaní v súlade s ich počtom; Rada ministrov by sa stala ekvivalentom Senátu USA, v ktorom by mal každý štát rovnaký alebo podobný počet predstaviteľov.
V americkom Senáte sú si všetky štáty rovné. V Snemovni reprezentantov sú si rovní voliči.
V inštitúciách EU majú malé štáty nadhodnotené zastúpenie v Európskom parlamente, ale sú rovnocenne zastúpené v Rade ministrov.
Federalistické ideály sú založené na myšlienke, že občan EU by mal byť považovaný za človeka stožneného so zmyslom spoločenstva v porovnateľnej miere s národným štátom. Preto veria, že EU sa môže stať demokraciou porovnateľnou s USA, Nemeckom alebo inými národnými demokraciami, pokiaľ bude mať podobné vládne inštitúcie.
Kritici eurofederalizmu to popierajú. Tvrdia, že obyvatelia EU nikdy nemôžu byť porovnateľní s národnými spoločenstvami, a že budovanie inštitúcií EU na podobnej úrovni ako je národná nikdy nevyrieši problém demokratického deficitu v EU. Zdôrazňujú, že občania sú primárne loajálni a identifikujú sa s ich vlastnou krajinou alebo národom – ale nie s EU.
Veľa kritikov je zástancom “medzi-vládneho” modelu medzinárodnej spolupráce, v ktorej sú všetky štáty suverénne a každý štát má jeden hlas – ako napríklad vo Valnom zhromaždení OSN – bez ohľadu na to, či je veľký alebo malý, silný alebo slabý, bohatý alebo chudobný.
Normálny princíp pre medzinárodnú spoluprácu je jeden štát jeden hlas.
