Ekonomická koordinácie
- (Photo: EU Commission)
Hoci členské štáty sa prijatým Eura (Eurozóna) delia o jednu menu, o množstve ekonomických politík - najmä dane, výdavky a rozpočtová politika, ako aj príjem a mzdová politka, sa nerozhoduje spoločne, ale rozhodujú o nich vlády jednotlivých členských štátov.
Maastrichtská zmluva, Treaty of Maastricht, vyžaduje od vlád Eurozóny, aby viedli svoju ekonomickú politiku tak, aby sa vyhlo inflácii vrámci zóny. Vlády, ktoré majú vysoký rozpočtový deficit možu byť pokutované vrámci Paktu stability a rastu, Stability and Growth Pact.
Objavujú sa volania federalistov, federalists, a iných, aby členovia eurozóny založili fiškálnu úniu (spoločná kontrola daní a výdavkov vrámci Eurozóny) ako dodatok k menovej únii.
Všetky suverénne štáty sú schopné obe – fiškálnu a menovú úniu kombinovať v tom najoptimálnejšom mixe ekonomických politík.
Poznámky
• Britský ekonóm John Maynard Keynes navrhoval expandovanie ekonomiky (napr. zvyšovanie verejných výdavkov) počas problémových ekonomických období. Vrámci EMU je to veľmi ťažké kvôli hrozbe vysokých pokút.
• Namiesto spoločných ekonomických politík EU založila dobrovoľnú koordináciu cez tzv. Lisbon, Cardiff a Köln procesy.
Budúcnosť
Ekonomická pracovná skupina v Konvente, vedená bývalým predsedom Európskeho parlamentu Klaus Hänsch, sa nedohodla na spoločnej ekonomickej a daňovej politike.
Konvent, Convention , navrhol minimálne dane vo vzťahu k spoločnému trhu, ale nie spoločnú daňovú politiku.
Návrh ústavy, Draft Constitution, obsahuje špeciálny článok I-14 o ekonomickej koodinácii. Stanovuje špeciálne pravidlá pre krajiny Eurozóny.
