Dvojitá väčšina
Amsterdamská zmluva predvídala voľbu “dvojitou väčšinou” v Rade. Zahrňuje hlasy najprv zrátané tradičnou voľbou kvalifikovanej väčšiny, qualified majority. Kvalifikovaná väčšina by potom bola považovaná za záväznú iba v prípade, že zároveň reprezentuje väčšinu obyvateľstva EU. Tento systém vznikol pred rozšírením s cieľom vyhnúť sa priveľkej hlasovacej sile malých členských štátov. Alternatívnym nárhom bolo zvýšenie hlasov pre väčšie štáty. Zmluva z Nice prijala oba návrhy. Zvýšenie hlasovacej sily: Štyri najväčšie štáty takmer strojnásobili svoje hlasy z 10 na 29. Kým malé štáty ako Írsko, Dánsko a Fínsko zvýšili svoje hlasy z 3 na 7. ”Kvalifikovaná” kvalifikovaná-väčšina: Kvalifikovaná väčšina by mala reprezentovať štáty, v ktorých žije najmenej 62% obyvateľov EU. Táto špeciálna “dvojitá väčšina” sa považuje za kompenzáciu Nemecku, ktoré akceptovalo ten istý počet hlasov v Rade ako Francúzsko, hoci Nemecko má 82 miliónov obyvateľov a Francúzsko iba 60 miliónov.